Našim žiakom pred nedávnom skončila sezóna a my sme poprosili trénera Juraja Kašubu o zhodnotenie uplynulého ročníka.

,,Bez práce nie sú koláče. Asi tak by som čo najstručnejšie zhodnotil uplynulú sezónu starších žiakov, ktorí mali výborný vstup do sezóny no o to slabší záver.
Sezónu sme začali už v polovici júla, kedy družstvo absolvovalo svoju prvú letnú prípravu počas jedného mesiaca. Následne na to začali tréningy v hale a po nich dva turnaje, ktoré mali družstvo pred sezónou vyformovať. Výsledky na turnajoch vôbec neboli dôležité. Dôležité bolo najmä to, že sme odohrali množstvo zápasov aj s kvalitnými súpermi, čo nám prinieslo nové skúsenosti.
Keďže celá príprava bola veľmi intenzívna, na hráčoch bolo badať pokroky už od prvého súťažného stretnutia, kedy sa nám podarilo jasne vyhrať. Na tento výsledok nadväzovali ďalšie výhry, ktoré prerušilo zaváhanie s družstvom Gepards. Po tomto stretnutí sme sa znova dostali do „tempa“ a pokračovali v dobrých výsledkoch, čoho ukazovateľom bola druhá priečka v tabuľke a dokonca dvojica hráčov v top 5 kanadskom bodovaní súťaže. Na prelome rokov sme sa zúčastnili turnaja v Prahe, ktorý nám ukázal, že to, že sa nám darí doma, neznamená , že sa nám bude dariť všade. České družstvá nás vyviedli z omylu neporaziteľnosti a ukázali nám akou cestou by sme sa mali uberať. Ja osobne som veľmi rád za každú takúto skúsenosť, ktorá Vás čas od času musí vrátiť do reality, aby ste ako sa hovorí, nezaspali na vavrínoch. V druhej polovici sezóny nás čakali silnejší súperi, ktorých sa nám podarilo minimálne potrápiť. Určite by som vyzdvihol prvý vzájomný zápas so Snipers BA „A“, aj „B“ a priamy súboj a druhú priečku s Tsunami Záhorská Bystrica Modrí.
Bohužiaľ, po rozdelení tabuľky na hornú a dolnú časť, kedy sme chceli zabojovať o druhú priečku a postup na M SR sa nám „prestalo dariť“. Viazla kombinácia, suverenita na ihrisku a v neposlednom rade to najdôležitejšie, nepremieňali sme šance. Zo šiestich zápasov sa nám podarilo vyhrať len jeden a vstreliť v nich len žalostných 10 gólov. Toto trápenie nás stálo vysnívané medailové pozície a sezónu sme skončili až na piatom mieste. Teraz nám nezostáva nič iné, len nestratiť chuť k florbalu, chuť vyhrávať a v budúcej sezóne sa vrátiť späť ešte silnejší, ako tomu bolo na začiatku tejto. To však nebude zadarmo, už teraz pracujeme na tom, aby sme sa opäť posunuli ďalej a dokázali, že florbal hrať vieme.
Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali, či podieľajú na príprave nášho družstva. Či už to bola letná kondičná príprava, florbalové tréningy v hale alebo po novom aj gymnastické tréningy. Samozrejme za pomoc pri organizácii domácich zápasov, ku ktorým už neodmysliteľne patria naši verní fanúšikovia – rodičia. Som nesmierne rád, že sa vždy môžeme spoľahnúť na podporu tribúny a to nie len na domácich zápasoch! Ste našim šiestym hráčom, ktorého veľmi cítime. Vaša podpora siaha omnoho ďalej ako len na ihrisko, čo mňa ako trénera veľmi teší a budem robiť všetko preto aby to tak bolo aj naďalej. ĎAKUJEME VÁM!!!“
P.S.: Vidíme sa v ďalšej sezóne.